 |
| Výhľad na Žibricu v zime |
 |
| Sezónny lesný potôčik |
http://www.panoramio.com/photo/86692135
http://www.panoramio.com/photo/86692184
http://www.panoramio.com/photo/86692940
Čakanie na jarnú klímu a zelenú
prírodu si spríjemňujem chodením do blízkych Zoborských vrchov. V úvode
dnešného postu sa priznám, že i keď má zima fascinuje svojimi podmanivými
elementami, farbami a mrazivou atmosférou, tento rok jej mám už dosť. Rušivo na
mňa veľmi pôsobia teplotné výkyvy a s tým úzko súvisiace "krepé"
defilé sneženia a odmäku.
Avšak februárový les má svoje
čaro. Som si tým absolútne istý, že každý mesiac v lese má úplne inú a
jedinečnú atmosféru. Februárový les však ukrýva aj mnoho nástrah a prekvapení,
ale pekne po poriadku....
Po vstupe do lesa od Podhájskej
cesty zisťujem, že spoločnosť mi bude robiť zákerne vyzerajúci chodník pokrytý
hrubou vrstvou pomaly roztápajúceho sa ľadu. Moja obuv je relatívne odolná na
takéto podmienky v teréne, ale aj tak nebudem riskovať pád hneď v úvode
prechádzky. Vydávam sa doprava po blatovom chodníčku, smerom ku kameňolomu pod
Malou Skalkou. Prechádzajúc lesom registrujem a len podľa zvuku identifikujem pracovitého
"lekára hôr", ktorý nezaháľa a piľne pracuje, pokým jeho susedia
(veverice a kuny) ešte snívajú svoj posledný zimný sen. V zápätí ticho pretína strach
naháňajúce praskanie hrabov a dubov v okolí. Mojim očiam neunikol fakt, že na
konci tejto zimy máme dosť vyvalených a zlomených stromov. Niektoré z tých
kývajúcich sú naznačené farebným prúžkom, a "nastopro" sú určené na
výrub.
Výhodou zimného lesa za jasného
počasia je intenzívne presvetlenie. Spomalím a naplno nasávam atmosféru lesa, a
moje zmysly naplno opantali vône a tône prírody. Po príchode na kameňolom
pozorujem ako slnečné svetlo sfarbuje veľké zelené ihličie borovíc čiernych
smaragdovým odtieňom. Lúče dopadajú a osvetľujú prázdne miesta medzi riedko
rastúcimi kyslomilnými dubiny pod vrcholom Malej Skalky. Pohľady ako stvorené
pre zadokumentovanie a mám nutkanie ich fotiť. Chrbtom od kameňolomu pozorujem
stovky rozpažených obrov, ktorí pôsobia pochmúrne, avšak ich holé telá čoskoro
nadobudnú nový šat v odtieňoch zelene.
Moje kroky pokračujú kľukatým, po
ľavej strane strmým chodníčkom, míňajúcim Malú Skalku. Po ľavej strane z tohto
miesta sa vám naskytnú odhalené miesta na scenérie starobylej aj modernej Nitry.
Asi najlepšie je dovidieť na zalesnenú oblasť PR Lupka a okolitú vilovú štvrť.
Po niekoľkých desiatkach metrov kolmo obchádzam širokú pyramídovou cestu a
vydávam sa smerom dubovo-hrabovými lesmi smerom k liečebnému ústavu a
Svoradovmu prameňu. Vo vzduchu sa vznáša pach hnijúceho lístia, ktorý väčšmi rozdúchava
melancholický rytmus vetra. Po krátkej drinkpauze pri drevených lavičkách
smerujem už k bukovým lesom, ktoré lemujú okolie nemocnice Zobor a historicky
významné ruiny Zoborského kláštora. Každý rok topiaci sa sneh v nižších
polohách vytvára úzke potôčiky, ktoré si často razia cesty kolmo cez lesný
chodníček resp. rovnobežne s ním uprostred cesty. Moje uši pohltilo príjemne až
romanticky znejúce žblnkotanie a tečenie potôčika a tak som na chvíľu zastal a
užíval si pohľadom toto sezónne "predstavenie". Pri klesaní do údolia
pred križovatkou lesných ciest ma prekvapí hrubá sklená vrstva ľadu po obvode
celého chodníka, ktorá siaha až k "erárnej záhrade" pred
zdravotníckym zariadením. Zachovám chladnú hlavu, avšak zo zvyšných príjemných
pocitov z prechádzky v spiacej prírode ma vytrhol pohľad na rozbité sklo veľmi
blízko hučiaceho Svoradovho prameňa. Konštatujem, že ľudská hlúposť, drzosť a
ignorácia prírody a vzácnych miest nemá hranice a idem radšej ďalej. Nasleduje prvé
intenzívnejšie stúpanie na dnešnej "špacírke" ku Trom dubom, kde už
len zriedka vidieť malé mapy snehu. Od Lyžiarskej lúky je však ešte príroda
zakrytá "hrubou bielou duchnou" a spí zimným spánkom. Po vrstevnici
od Lyžiarskej lúky som sa brodil asi 20 cm ťažkým, mokrým snehom smerom k
miestu s výhľadmi na severovýchod od Zoborských vrchov. "Výhľad na Žibricu"
(geocaching.com) a okolie je veľmi pekné miesto a vďaka nám ho pozná ešte viac
ľudí. Po niekoľkých minútach kochania sa krásnou krajinou ma z "rajskej
revérie" vytrhne nepríjemný kŕčovitý chlad sužujúci moje nohy v snehu. Úsmev
mi na tvári vyčarí vzápätí nová búdka pre vtáky, ktorá tu musela pribudnúť len
nedávno. Jej umiestnenie je veľmi dobre premyslené pretože ju sotva uvidia prípadní
- škodní z uhla, z ktorého pokračuje lesný chodník od vrstevnice smerom k
najvyššiemu bodu Lyžiarskej lúky. Moje ďalšie kroky vedú spomínaným smerom a
idúc konštatujem, že tento točitý úzky chodník zrejme pozná omnoho menej ľudí,
pretože rovnako zasnežená cesta z vrcholového bodu Lyžiarskej lúky smerom na
Pyramídu bola omnoho viac vychodená. Slnečné lúče sa trblietali sa snehu ako
výklad v zlatníctve a mohutné tiene stromov mi krížili cestu. Konštatujem, že
sa blížim k poslednej štvrtine tejto pôsobivej prechádzky. Uvažujem kedy už
dorazí jar a v príjemnom šepote vetra dostávam odpoveď, že už sa blíži. Nadchádzajúce
ročné obdobie potvrdzuje aj pestrý repertoár melódií lesného vtáctva. Cestou k
sedlu po Zoborom sa opäť brodím snehom štruktúrou pripomínajúcim krupicovú kašu.
Na križovatke neďaleko spomínaného miesta stretávam prvého a aj posledného človeka
na dnešnej túre. Pokračujúc smerom dolu po Pyramídovej ceste po viacročných
skúsenostiach očakávam najhorší možný terén. Moje očakávania sa prekvapivo
vyplnili až v nižšej nadmorskej výške. Namiesto širokej lesnej cesty som tak
prechádzal roztápajúcou sa masou blata snehu, uprostred ktorej sa valil a
chaoticky hľadal cestu potôčik pomedzi ľadové kusy a ostré, neforemné kamene.
Klesajúc k miestu, kde som dnešnú dvojhodinovú prechádzku začínal s istotou konštatujem,
že tá budúca výprava do objatia krásy lesov bude mať evidentne jarnú príchuť.
Endomondo dnes nameral 6 km, najvyšší bod túry bol okolo 500 m.n.m. a moja
myseľ ešte stále obsahuje hŕstku príjemných dojmov a živých spomienok na
neskorú zimnú idylku.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára