Štiavnické vrchy
Pamätám si ako som minulý rok v zime čítal článok v Krásach
Slovenska o Štiavnických vrchoch a povesťami opradenej hore Sitno. Najmä
jesenné fotografie lesov a ich nezameniteľná atmosféra vo mne vzbudili túžbu sa
tam vrátiť. Naskytla sa príležitosť stretnúť sa tam na Silvestra a mali sme
jasno, že sme dovideli od fatrianskych až po tatranských velikánov. Boli sme
zvedaví ako vyzerajú tieto hory aj na jar tak sme sa pobrali na turistiku
najzápadnejšou stranou cez Čajkovské Bralie, Priesil a naspäť po druhej strane
chrbtu pohoria. Našou prechádzkou sme potešili aj viacerých, zanechali sme tam
kešky na dvoch dopredu vytipovaných miestach. Prvou sme poukázali na peknú
vyhliadke z kopčeka Varta a druhou pri zvláštnom skalnom útvare v Čajkovskom
bralí, ktorý evokuje žabu. O tejto túlačke najdete viac v tomto
príspevku.(http://berryberry-adventures.blogspot.sk/2015/07/stiavnicke-vrchy-i-cajkovske.html)
Štiavnické hory sú v každom ročnom období
majú svoje čaro?
Nedalo nám to ani v lete a naše túlavé vibramky sme
nasmerovali na vrch Agraš, kopec v okolí, ktorého boli v dávnych dobách menšie
štôlne na striebro. Cestou sme neobišli ani štôlňu Dorothea po trase náučného
chodníka Terra Bannensium (Cesta baníkov). Začína v bývalom kráľovskom mestečku
Pukanec. Aj tu sme po sebe zanechali stopy v podobe jednoduchej multikešky.
Bolo horúce augustové počasie a my sme boli radi, že nás zelené dáždniky lesa
aspoň na chvíľu prichýlili do svojej rozprávkovej ríše. Okrem zaujímavých
dôkazov baníckej činnosti a prírodných miest sa v lese pod Agrašom nachádza aj
pietne miesto. Pamätník z druhej svetovej vojny, kedy sa v týchto hustých
listnatých lesoch zrútilo lietadlo. V vrcholu Agrašu bol miestami výhľad na
Novú Baňu a okolie.
Opäť sa mi vrátili spomienky na tie jesenné palety Štiavnických lesov z fotografií. Potrebovali sme trošku vypnúť po dlhom týždni, a tak sme si spravili peknú sobotu v prírode. Tentokrát sme sa pobrali na Počuvadlianske jazero. Už za zvláštnou dedinkou Jabloňovce sa nám naskytli pohľady na Sitno a okolité zákutia tohto tajomného obra juhu. Neďaleké lesy ukrývajú tajomstvo dávnych dôb. Od Sitna až do Maďarska tu vidieť ostatky rarity menom "Val obrov" alebo" stredoeurópsky čínsky múr". Ide o niekoľko sto kilometrov dlhého tzv. Spečeného valu, ktorý bol s kamenia, skla a ďalších v tej dobe dostupných materiálov. Aby stavba, ktorá mala obranný význam vydržala pred nájazdmi nepriateľských vojsk, najmä mäkšie rudy a sklo bolo roztavované pri vysokých teplotách aby malo pevnejšiu struktúru. Blízka obec dostala podľa mystického objektu v lese aj názov - Pečenice. V malej dedinke, kde sa mladá generácia už vyskytuje len vo vilkách na okraji je neskutočne ticho. Pokoj a atmosféra viničných pivničiek a vinohradov vás uchváti. Nezabudnite si pozrieť barokový mlyn, ktorý skôr pôsobí ako kláštor. Ak ste priaznivci geocachingu, veľmi dobre vás spomínaným miestom prevedie od Pečeníc whereigovka s nejakým tým bonusom a tematickou tradičkou. V pohorí sa okrem iného nachádzajú staré pivnice vytesané do skál najčastejšie tufu, dochované mlyny a stovky lúk s pasúcim sa dobytkom a krásne fragmenty koloritu tejto lokality na pomedzí levického a štiavnického okresu.
Počúvadlianske jazero a výhľady smerom k legendárnemu Sitnu
Pri jazero sme prišli akurát na pravé poludnie, keď otvárali
hneď prvú útulnú reštauráciu pri parkovisku. Dali sme si obedík, ale slnečné
jesenné lúče náš volali von do prírody. Dali sme si okruh okolo jazera, ktoré
nám spríjemnila pekná vyhliadka na juh, malá farmička s ovcami, poníkmi,
hydinou. Známu siluetu hotela Topky sme si pozreli len z diaľky.
Našli sme tu náučný chodník, ktorý nás oboznámil s faunou, flórou, spôsobom
ochrany a negatívnymi javmi okolitých lesov. Prechádzali sme neskutočne
krásnymi farebnými lesnými zákutiami, bolo by hriech ich nezadokumentovať.
Nadýchali sme sa toho najčerstvejšieho kyslíku, nasali vône a užívali sme krásy
prírody. Na záver sme našli pekný finál multikešky, ktorá nás trasou previedla.
Nejak sa nám z Počúvadla nechcelo odísť, tak sme sa vydriapali na svah, na
ktorom sa dakedy za minulého režimu lyžovalo. Za odmenu nás hore čakala keška a
pekné výhľady na jazero a lesy, v ktorých sme si pred pár hodinkou dali
romantickú prechádzku. Čo sa týka obce Počúvadlianske jazero, tesne pod lesom,
sa stavajú nejaké nové chaty, pri tých menších boli najmä autá z českou
ešpézetkou. Tie väčšie pod lesom ďalej od jazera budú možno čoskoro nové
penzióny s reštauračným zariadením. Potom sme sa pohľadom rozlúčili pokojnou
hladinou jazera, s farebnými stromami aj tamojšou atmosférou, ktorú si užívalo
ešte zopár návštevníkov a turistov .
Za západu slnku, keď slnko na horizonte pripomínalo pomaranč
sme sa vracali plný dojmov a pekných pohľadov v mysli do tepla nášho domova.
