Už niekoľko rokov hráme Geocaching predovšetkým kvôli spoznávaniu atraktívnych miest, prírodných javov a všakovakých históriou opradených zákutí. Pre mňa osobne má väčšiu hodnotu obyčajná plastová krabka niekde pod kameňom alebo v dutine strome ak poukazuje na krásne miesto s výhľadmi a pekne spracovaným listingom. V súlade s touto filozofiou naše kešky aj zakladáme. Kreatívne maskovania a vyhotovenia kešiek umiestnených niekde v meste sú fajn, ale krásnym miestam v prírode sa nevyrovnajú. Spomeniem len zopár...Studený hrad pod Gýmešom, nitrianske Drážovce s kostolíkom Sv. Michala Archanjela, Žibrica, Časť valu obrov nad Pečenicami a ďalšie.
Slovenskú bránu, ktorú pretína Hron za na dva brehy sme mali v pláne absolvovať už dávnejšie.
Čítal som že týmto miestom prechádzali rímske vojská stoika Marca Aerélia a tu niekde napísal svoje filozofické diela Myšlienky k Sebe. Osobne som bol ovplyvnený minimálne jedným citátom, ktorý býva pripisovaný tejto historickej veľkej osobnosti - Náš život je taký, akým ho urobia naše myšlienky.
Tento rok na jar sme sa opäť začali zaoberať myšlienkou, žeby sme sa sem išli pozrieť. Na jednoduchšiu horskú turistiku s výhľadmi je nutné hlavne zvoliť deň s jasným počasím, aby sa dalo čo to zadokumentovať. Prognózy na piatok boli veľmi dobré, jasno až polooblačno, teplota okolo 28, ale Aladin dážď neveštil. Jednu túru aj so super počasím pod domácimi kopčekmi (Zoborské lesy) som absolvoval už v stredu poobede tesne po slabom daždi.
Plán cesty bol jasný. Najprv absolvovať pravý breh Porta Slovenica s niekoľkometrovým dreveným dvojramenným krížom na vrchole a mikroška blízko moderného kostola v Lipníku. Ako čerešničku na torte si dáme výstup na Krivín so super výhľadmi, ktoré sľubuje listing s fotografiami. Po zmene plánu odlovu na ulici v Lipníku kvôli muklom sa ocitáme na novovybudovanej ulici s inžinierskymi sieťami, zatiaľ bez domov a pokračujeme k tzv. Galejám, záhradnej, chatkovej štvrti juhovýchodne od Lipníku. Ako to už zvykom býva, odlov mystery kešky sme si trošku skomplikovali čo sa týka terénu. Osobne som poctivo presnoril strmé miesta medzi agátmi a ruskými olivami, rôzne diery pri koreňoch stromu, no našiel som však len roj komárov a príbytok veľkých mravcov. Nakoniec moja drahá našla dobre zamaskovanú keš vďaka gps a presnému zameraniu autorov. Nasledoval relax pri kríži, zadokumentovanie mliečnych výhľadov smerom do údolia Hrona, Tlmače a blízke okolie Levíc.
Ešte nebolo ani poludnie a už teplota na Slnku prekročila 30. Cestou späť od kríža sme konštatovali, že ešte zopár stupňov naviac a už sa nebude výletovať tak príjemne ako dnes. Muklom už padla a tak bolo možné po chvíľke vystihnutia toho pravého momentu nastať aj odlov spomínanej kešky v Lipníku. Bolo niečo po jednej hodine poobede keď sme prešli cez most v Tlmačoch a smerovali sme na koniec mesta k modrej turistickej trase a netušili sme čo nás okrem výhľadov z Krivínu ešte čaká.
Ja sa priznám, že skorej plánujem trasu, ako čítam logy z listingu kešky na ktorú sa chystáme a to je niekedy na škodu. Práve tie nám mohli signalizovať prípadné problémy po trase. Asi po dvadsiatich minútach sa blížime k Kusej Hore, ktorou začína lavá strana Slovenskej brány, ktorá patrí pod pohorie Štiavnických vrchov. Po chíle sa ocitáme pred rampou aktívneho kameňolomu a nie sme si celkom istý či ideme správne. Po pár minútach prechádzame kameňolomom v ktorom nás po našej otázke robotník uisťuje, že značkovaná trasa vedie cez areál súkromného pozemku Kameňolomu Rybník. Približujeme sa k nebezpečne vyzerajúcim mechanizmom na drvenie hornín, z prepravných pásov sa valí prach a hluk , ktorý by sa dal kľudne prirovnať k motoru menšieho lietadla. Ako náhle máme prejsť popod žeriav a vysoký mechanizmus, ktorý obsluhuje robotník, dostávame sa pred prvú sériu odbočiek s dilemou. Našťastie neverbálnou komunikáciou nás usmernil dotyčný a pokračujeme smerom v haldám kamenia ku koncu kameňolomu. Tu nás čakala ďalšia séria odbočiek a samozrejme, že sme vybrali tú nesprávnu a vybrali sa do kopca po niekoľkých sto metroch nám intuícia a sedliacky rozum hovorí, že tadiaľto cesta nevedie. A tak sme sa vrátili na križovatku chodníčkov a postupne klesáme k rampe ktorá oddeľuje kameňolom od lúk pri Hrone, ktorými sa následne bez stopy modrého značenia vydávame. Po absolvovaní ďalších sérií problematických miest sa ocitáme v hájiku, kde sa prekvapivo chodník toči do tvaru slimáka. Okrem zohriateho vzduchu a teploty začína stúpať aj náš adrenalín a s ním ďalšia vlna nervozity, keď sa dostávame na štvorsmernú križovatku lúčnych ciest, po ktorých zjavne išli aj vozidlá. Vďaka intuícii a logickému uvažovaniu po asi troch kilometroch vidíme modré značenie na elektrickej skrini poblíž chodníka. Miestami prechádzame aj lesíkom, chládok využijeme na doplnenie energie. Asi po dvoch hodinách cesty z Tlmáč sa ocitáme v lesíku so skalnými bralami po ľavej ruke máme Hron. Idúc však o chvílu podľa gps zisťujeme, že Krivín je niekde dvesto metrov nad nami a pochopili sme že poslednú sériu chodníkov sme nesprávne zvolili. Spoza kríkov a stromov sa odkrýva skelet akejsi stavby, z diaľky pripomína železničný most, avšak sa dovtípime že ide o spomínaný amfiteáter, ktorý chcel byť vybudovaný pre zamestnancov tlmačských strojární. V tmavom lese na tmavo šedom panelovej stene amfiteátra sme značku ledva uvideli, a pred nami bol celkom v pohode chodníček ktorý viedol k rúbanisku. Povedali by ste, že turistická trasa vedie cez hrozivo vyzerajúcu stavbu na ktorej sa pomaly objavujú zárezy zuby času? Takže sme si znovu nadbehli pár stoviek metrov a potom sme zistili že turistická cestička na Krivín vedie cez stavbu do kopca nahor. Od tohto momentu sme sa už na pravidelné značenie nemohli sťažovať. Stúpaním sa nám začali odkrývať výhľady na sever a západ od dolín Hrona. Ako som ukazoval mojej drahej na Malom Krivíne na horizonte Zoborské vrchy a ostatné vrchy pohoria Tribeč. Naše rozprávanie a kochanie sa prvými výhľadmi preruší východne pár metrov od nás v lesnom poraste mladý diviak, ktorý bol určite omnoho viac vyplašený ako my a vzápätí zmizol v prudkom zráze. Tento týžden sa mi už nechtiac poradilo vyplašiť krásneho mladého srnca neďaleko našej kešky Výhľad na Žibricu, ktorú som bol skontrolovať kvôli dvojmesačnej absencii zápisu.
Putujeme vyššie zalesnenými miestami bez výhľadov k nášmu cieľu. Na Krivíne je výborná akustika, vrch delí od dedinky Psaire len rieka Hron, takže sme veľmi dobre počuli každého strážneho psa, prechádzajúci vlak aj popoludnajšie oznamy obecného rozhlasu. V minulosti tu bolo hradisko a vartovka, ktorá bola vďaka tejto akustike veľmi strategickým bodom. Vartáši výborné počuli blížiacich sa Turkov a dupot koní minimálne od Tlmáč a mohli sa tak včas pripraviť na obranu.
O chvíľu máme možnosť opäť obdivovať výhľady a zhodnotili sme situáciu že v tom teple blúdiť lúkami a lesmi malo dnes význam. Rýchlo sme našli kešku a vrátili sa pri kamene a dopriali sme si relax. Dnešný cieľ sme splnili a konštatujeme že cesta nazad bude minimálne dvakrát kratšia.
