 |
| V pozadí majestátna Žibrica, pred ňou Mecheničák |
Jeseň je krásne ročné obdobie. Ak by som mal jedným slovom vyjadriť element spätý s týmto obdobím, boli by to určite farby. Pestrofarebnosť je akýmsi symbolom prírody na jeseň. Je to čas, kedy naša drahá matka príroda zanietene maľuje s veľkou paletou a odtieňmi naozaj nešetrí. V lesoch, v parkoch je potom čo obdivovať. Každý kto má rád prírodu, takéto umenie farieb určite docení - som jeden z nich. Túto hru farieb zintenzívnia slnečné lúče, ktoré kolóry jesene robia ešte sýtejšími a zraku podmanivejšími.
Nie je však každoročne pravidlom, že
októbrová jeseň je slnečná a ešte k tomu relatívne teplá. Tento rok sme
mali naozaj dlhé babie leto - 22. októbra bolo okolo 20 stupňov. Počasie
v tento deň mi doslova šepkalo do ucha, že je vhodný čas na nenáročnú
túru. Spoločnosť mi v tento deň výnimočne robil môj verný štvornohý
kamarát. Nebo bolo jasné a bolo slnečno. Jesenné počasie je
charakteristické svojou nevyspytateľnosťou a nestálosťou, zobral som preto
zopár kusov alternatívneho oblečenia. Na
zadokumentovanie nesmie chýbať fotoaparát.
Po ľahkom obede
vyrážam s entuziazmom na túru. Po pár minútach šliapeme s úsmevom okolo Podhájskej cesty, kde
sa pod lesom na asfaltovej ceste stretávajú červená a modrá turistická
značkovaná trasa. Obe trasy obchádzame a volíme smer západ po
neoznačenej lesnej cestičke. O 10 minút križujeme lesné chodníčky,
odbočka doprava vedie ku známemu kameňolomu pod Malou Skalkou. My však
pokračujeme rovno miernym stupákom k liečebnému ústavu - nemocnici
Zobor. Je pondelok, les je prázdny, cestou stretávame len minimum ľudí.
Cestou relaxujem, snažím sa nasávať pozitívnu energiu a užívať si
nezameniteľnú atmosféru zoborských lesov za krásneho počasia. Zopár
rušivých momentov dostávam iba od môjho zadýchaného spoločníka. Zrakom
sledujem ako slnečné lúče presvecujú listy stromov, ktoré pripomínajú karneval farieb. Poblíž Nemocnice
sv. Svorada nachádzam svoje prvé fotogenické objekty.
Pred
klesajúcim miestom smerom ku križovatke ciest vedúcich k Svoradovmu
prameňu, jaskyni a nemocnici odbočujeme doprava skratkou. Cestou sme museli prekonávať pár
prekážok, ktoré má na svedomí aj ľudská ruka, ale predovšetkým sama
príroda. Vyschnuté, pravdepodobne choré, padlé stromy neraz krížia
cestu, ktorou sme si skrátili našu túru len o pár desiatok metrov.
Pohľad mi padol aj do lesného svahu , ktorý odhaľoval rúbanisko a zopár
stromov potretých hnedou farbou. Po pár
minútach sa ocitáme na modrej turistickej trase vedúcej od nemocnice,
cez Tri Duby až na Pyramídu a Zobor. Počas výstupu na Tri Duby dopĺňam
tekutiny lahodným teplým zeleným čajom a pozorujem výrazný smog nad Nitrou a vilky pri Lupke. Po dokončení výstupu a krátkom fotení druhej strany Zoborskej lesostepe v pozadí s
Plieškou, napredujeme vyššie popri umelo vysadených čiernych boroviciach
k rázcestiu na Troch duboch.
Po chvíľke oddychu pokračujeme
menej náročným chodníčkom paralelne s Lyžiarskou lúkou. Po pravej strane
hneď pri chodníku stojí zaujímavá borovica, ktorej dávam názov Ypsilón.
Zároveň si vychutnávam ticho hôr, ktoré len miestami prelomí šuchot vtákov. Po
necelých desiatich minútach prichádzame na miesto s výhľadmi na sever od
Zoborských vrchov. Ani jednému oku snáď neujde mohutná Žibrica v diaľke po
pravici. Tí s orlím zrakom neprehliadnu ani zrúcaninu Gýmeš. Netuším ako
sa toto pekné miesto volá, ale viacej ľudí ho pozná, pretože sú tu
minimálne dve táboriská.
Po chvíli beriem môjho spoločníka, ešte
viacej na sever, miernym briežkom do údolia, ktoré sa po chvíli opäť
mení na nie príliš prudké, serpentínové stúpanie. Opäť sa nám spoza
farebných stromov ukážu výhľady na nádherné zoborské kopce a pod nimi
polia s obcami Podhorany - Mechenice a Bádice. Ocitáme sa na ďalšej
lesnej lúke patriacej pod chránený územný celok Zoborskej lesostepe,
ktorá je riedko posiata borovicami a mladými listnatými stromkami. Z
tohto miesta vznikla aj titulná fotografia tohto príspevku, na ktorej
môžete vidieť tzv. Mecheničák v popredí a jeho vyššiu sestru Žibricu,
orientovanú severovýchodne od nás. Po ľavej strane čistinky južne je
orientovaný chrbát Meškovho vrchu, na ktorom jasne vidieť chodníček cez
lúku, žltú turistickú trasu, ktorá vedie dole do Podhorian. Každopádne
viacero ľudí aj na túto lúku chodí opekať, pretože sme našli viacero palíc
na špekáčiky a prirodzene kamenné kruhy na ohnisko.
Po chvíľke
fotenia a kochania sa výhľadmi konštatujem, že je čas sa vrátiť opäť
južne hore kopcom na miesto s výhľadmi, ktoré sa nachádza asi 300 m od
Lyžiarskej lúky. Keďže terén dobre poznám, odvážim sa neísť cez
Lyžiarsku lúku, ale na cestičku so zelenou turistickou značkou
smerujúcou na Zobor sa dostaneme krížom cez les. Keby môj spoločník
vedel rozprávať, určite by mi naznačil, že je už akýsi unavený.
Cieľ dnešnej túry bol na dosah, a priznám sa, že posledný stupák na
Zobor dával miestami zabrať aj mne.
Po silných dvoch hodinách sa
ocitáme na vrchole Zobora, kde si vychutnáme 15 minútový odpočinok a slnenie v
útulnom altánku. Vo výške 587 metrov nad morom bolo aj v tento deň o
čosi chladnejšie, tak využijem alternatívne kusy oblečenia. Urobím
posledné fotky, popozerám výhľady na nový úsek diaľnice R1, Nitrianske
Hrnčiarovce, vilovú časť mestskej časti Zobor. Východnú časť mesta
lemuje ľahký mliečny opar, ktorý symbolizuje zrejme blížiaci sa koniec
októbra. Posledné pohľady aj zábery pri klesaní z majestátneho Zoboru patria
neďalekému vysielaču na Pyramíde.
Môže byť tak pol tretej a
klesaním od sedla pod Zoborom, stretávam stále viac ľudí. Kopec
zdolávajú aj čiperní seniori, ktorí si spríjemňujú toto slnečné
popoludnie hľadaním húb. Viacej však vidno mladých, ktorí pravdepodobne
smerujú na Pyramídu alebo Zobor aby si vychutnali krásne pohľady
niekoľko stoviek metrov nad Nitrou. Môjho parťáka najviac potešili
psíky, ktoré so svojimi majiteľmi brázdili zoborské lesíky v nižších
polohách. Červenou turistickou trasou schádzam po necelej polhodinke až
na východiskový bod dnešnej túry - Podhájska cesta. Prešli sme vyše 7 km
a túra trvala niečo cez tri hodiny.
 |
| Pohľad na Zoborskú lesostep z lúky pri Troch Duboch |
 |
| Pohľad na zadnú časť Meškovho vrchu |
 |
| Kozie chrbty - Zoborské vrchy z opačnej strany |
 |
| Na vrchole Zobora |
